organické sklo
Poly (výroba metylmetakrylátu/akrylátu sa začala v 30. rokoch 20. storočia a v roku 1936 bola spoločnosť po prvý raz uvedená na zozname Spojených štátov amerických. Základnými materiálmi sú kyselina sírová, kyanovodík, metanol a acetón. Nie sú to najbezpečnejšie látky, ale konečný produkt je úplne neškodný Plexisklo je horľavé, ale ak sa spáli, nevytvoria sa v ňom vôbec žiadne škodlivé látky Zvyškové produkty sú oxid uhličitý a voda.
Organické sklo nie je odolné voči teplu, preto ho nemožno použiť na bezpečnostné aplikácie. Vďaka svojej hmotnosti, pevnosti a relatívne nízkej cene sa tento plast bežne používa na zasklenie veľkých plôch, ako sú veterné a protihlukové clony. Pre svoju pevnosť sa plexisklo široko používa vo veľkých akváriách a bazénoch v zoologických záhradách. To si vyžaduje, aby hrúbka skla dosiahla 30 cm, ak je použitie obyčajného skla, priehľadnosť je príliš nízka a sklenené okno je príliš hrubé.
Dva druhy akrylu
Odlievanie a vytláčanie
Liata verzia je po výrobnom procese vylisovaná do dosky. Po naliatí sa extrudovaný typ valcuje na tenšiu hrúbku. Keď sa zníži hrúbka, povrch plechu sa zväčší, čo uľahčuje výrobu akrylového plechu. Nevýhodou je, že napätie v plechu sa zvyšuje a vytláčaný plech je náchylný na praskanie a pretrhnutie počas spracovania. Takzvaný rozpočet na "organické sklo" nie vždy bojuje s ultrafialovým žiarením, je dôležité vedieť, či sa materiál používa ako sklo.
